História gymnázia

Na základoch pôvodnej katolíckej, evanjelickej a helvétskej školy vznikla v roku 1590 ev. ref. Latinská mestská škola v Lučenci, ktorá sa postupne vyvinula na GYMNÁZIUM. Škola mala svoj erb a pečať. Od roku 1730/31 škola v Lučenci sa považuje za vyššie gymnázium . Rektor školy Andrej Kármán pozdvihol úroveň školy. Okrem vyučovania logiky, hostórie a matematiky zriadil kurz filozofie a zreorganizoval konvikt. Zrušením gymnázia ev. a. v. v Lučenci – Tuhár (r. 1759), prešli väčšinou slovenskí žiaci do helvétskeho gymnázia v Lučenci, kde sa okrem latinčiny mohli od roku 1765 učiť aj po slovensky. V roku 1791 pri gymnáziu v Lučenci zriadili aj teologický ústav, ktorý pripravoval kazateľov aj pre Moravu. Od roku 1831 má škola názov Kolégium a od roku 1843 Lýceum. Ktoré malo v najvyšších triedach filozofický, teologický a právnický kurz. Od 25.10.1857 došlo k únii dvoch gymnázií pod názvom Zjednotené protestantské gymnázium. 3. júla 1864 sa zrušila únia dvoch škôl a znovu sa vytvorili dve gymnáziá: šesťtriedne helv. gymnázium v Lučenci a nižšie ev.e.v. gymnázium v Lučenci-Tuhári. Zostalo to tak až do ich poštátnenia v r. 1869/1870. Z početných žiakov školy uvedieme napr. Pavol Ráday (1677-1733) – kurucký diplomat a básnik, Matej Bel (1684-1749) – pedagóg a polyhistor, Samuel Mikovíny (1690-1750) – kartograf a profesor, Ján Čaplovič (1780-1847) – etnograf a publicista a mnoho iných.
Štátne gymnázium vzniklo poštátnením kalvínskeho a evanjelického gymnázia 30. júna 1870. Pri slávnostnom otvorení 8. októbra malo 4 triedy a 129 žiakov. Prvým riaditeľom štátneho gymnázia v Lučenci sa stal MUDr. Daniel Lengyel. Ďalšími riaditeľmi boli Elek Kunz (1875-1882), Maximilián Grešič (1882-1903), Koloman Benický (1903-1913), Jozef Kons (1913-1919). Od 29.6.1876 sa stáva štátne kráľovské maďarské gymnázium v Lučenci osemtriednym. Prvýkrát maturovalo 19 študentov v roku 1880. V rokoch 1881/1882 sa uskutočnila prestavba budovy školy aj s pamätnými tabuľami. V roku 1885 otvorili telocvičňu. Študenti dosiahli výrazné športové úspechy aj na celoštátnych pretekoch, napr. v atletike. V roku 1886 došlo k spojeniu speváckeho a hudobného krúžku (hrávali aj divadlá). Súbor s počtom 200 členov patril medzi najväčšie v Uhorsku. Od roku 1895 povolili maturity aj súkromným žiačkam, ktoré sa stali od r. 1913 verejnými (do r. 1918 školu skončilo 141 dievčat). Z cudzích jazykov sa učila latinčina, nemčina a gréčtina, z ďalších humanitných predmetov – maďarčina, dejepis, telocvik, z prírodovedných matematika, prírodopis, fyzika, zemepis. Nepovinné predmety napr. spev, hudba, rýchlopis, šermovanie a i. Od r. 1870 škola vydáva Výročné správy (ročenky celkovej správy školy), ktoré však obsahujú aj zaujímavé štúdie profesorov týkajúce sa napr. prírody Lučenca a okolia (Emil Malesevies), historické (Mór Ambrus), jazykovedné (Ján Burian, Juraj Ihnátko - autor aj cigánskej gramatiky), pedagogické (Elek Kunz) a i. Z profesorov spomenieme spolupracovníkov lexikónov Michal Latkóczy (Pallas nagy lexikona),dr. Jozef Geréb (Révai nagy lexikona), Silvester Athanáz Krčméry mal 6 aprobačných predmetov, medzi nimi aj slovenčinu, autor učebnice svetových dejína i. Z početných absolventov uvedieme aspoň tieto mená: Béla Ambrózy (hudobný umelec), Ing. Aladár Koch-Zsélyi (priekopník letectva v Uhorsku), univerzitný profesor Alexander Kirschner, Henrik Geduly (biskup), Ján Darvas (spisovateľ), Janko Alexy (národný umelec-maliar) a i.

V školskom roku 2012/2013 plánuje škola otvoriť:

študijný odbor 7902 5 gymnázium